Hurá, rekreačné preukazy pre pracujúcich!

Autor: Radoslav Pavelka | 17.9.2018 o 16:57 | (upravené 18.9.2018 o 23:19) Karma článku: 4,63 | Prečítané:  1738x

Takto nejako vyzerá uvádzanie najnovšieho zákona pre pracujúcich ľudí z dielne SNS. Možno ste už o ňom počuli. Pre istotu zhrniem jeho základnú myšlienku. 

Návrh zákona prikazuje každému zamestnávateľovi zamestnávajúcemu viac ako 5O zamestnancov povinne prispieť každému z nich na rekreáciu na Slovensku vo výške 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275,- eur ročne. To všetko za podmienky, že zamestnanec prispeje sumou 225,- eur. Čiže celková maximálna výška takéhoto príspevku je 500,- eur. 

Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom zaujímavý nápad. Ako to však býva, nie je všetko zlato, čo sa blyští.

  1. Návrh zvýhodňuje jedno odvetvie podnikania na úkor druhého.

Prečo by sa malo práve takýmto spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku? Z dôvodovej správy sa dozvedáme toto: „v najslabších sezónach je vyťaženosť zariadení cestovného ruchu len okolo 20 %, pričom málokedy presahuje hranicu 40 %. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby.“  Čiže, toto odvetvie má problém, poďme mu pomôcť.

No treba pripomenúť, že uvedené hrozby sú ešte vyššie od čias, keď vláda uvalila na hotely a penzióny zvýšené náklady za prácu večer, v štátny sviatok a cez víkend, keďže túto oblasť podnikania zákazníci najviac využívajú práve cez víkendy, alebo počas štátnych sviatkov. Následkom zvyšovania týchto mzdových nákladov sa práve v gastronómii, ale aj v ubytovacích službách, či v celej oblasti cestovného ruchu pomaly a niekde aj výrazne zdvíhajú ceny. A tak majú menej záujemcov o ich využívanie. Takže problém, ktorý sme vyrobili, ideme riešiť záchranným balíčkom. No cestovný ruch predsa nie je len ubytovanie. Vyššou položkou než ubytovanie je často napríklad vstup do aquaparku alebo lyžiarsky lístok.

Podľa logiky predkladateľov, ak je treba pomáhať odvetviu, ktoré má problém, by sme mali pomáhať aj iným. Spravodlivejšie by teda bolo, keby sa každej oblasti podnikania pomohlo nejakou poukážkou. Napríklad podpora zdravého životného štýlu by zahŕňala poukážku pre každého, kto si kúpi tenisky alebo poukaz do fitnescentra. Samozrejme, že to nemyslím vážne. Nie je spravodlivé, aby sa jedna časť podnikateľskej sféry povinne zo zákona poskladala na úspešné podnikanie iných. Jednoducho to nie je fér.

Navyše domácemu cestovnému ruchu už výrazne pomáhame - a to tým, že štát – teda my všetci - platí školopovinným deťom lyžiarske kurzy.  

2. Kto to zaplatí?

Budú to zamestnávatelia. Teda tí, čo sú zaťažení zvýšením mzdových nákladov na zamestnancov. Navyše, niekto musí rekreačné poukážky sprocesovať. Čiže buď viac zamestná svojich úradníkov alebo využije služby takzvaných „stravenkových“  spoločností, čo ho bude niečo stáť. Napríklad, ak niekto zamestnáva 100 ľudí, výška hodnoty poukazov môže byť 50000 eur z čoho je zákonom určená maximálna 3 %  provízia až 1500 eur. Ak nevyužije túto možnosť a bude preplácať jednotlivo všetky prinesené bločky od zamestnancov, mzdárom sa pridá celkom dosť práce, ktorú bude treba opäť zaplatiť.

3. Zvýhodňujeme iba časť zamestnancov.

Tento poukaz nedostane úplne každý zamestnanec. Podľa zákona na ňu majú totiž nárok len zamestnanci v spoločnostiach, kde je ich minimálne 50. Logiku to nemá žiadnu, akurát to vytvára ďalší nepochopiteľný rozdiel. Naozaj neviem, aký je rozdiel medzi únavou zamestnanca malej spoločnosti a veľkej firmy. Argument, že väčšie spoločnosti dokážu takúto záťaž zniesť ľahšie neobstojí, pretože finančná sily firmy sa neodvíja automaticky od počtu jej zamestnancov. 

4. „Stravenkové spoločnosti.“

Jednou z možností, ako môžu zamestnávatelia naložiť s rekreačnými poukazmi, je  možnosť využiť služby spoločností, ktoré v súčasnosti zabezpečujú stravné lístky pre zamestnancov. Tieto spoločnosti by podľa návrhu zákona mohli vydávať rekreačné poukazy podobným spôsobom, ako sa teraz riešia stravné lístky, aj keď len výlučne v podobe elektronickej platobnej karty. No nedá mi pripomenúť históriu, keď v minulosti mali najväčšie spoločnosti podnikajúce v tomto segmente problém s kartelovým správaním, kde padli aj pokuty v miliónoch eur. Namiesto toho, aby sme stravné lístky zrušili a nahradili takéhoto zbytočného sprostredkovateľa napríklad priamou platbou peniazmi, dávame týmto spoločnostiam do rúk možnosť ďalšieho biznisu. Pri výške 500 eur za poukaz a maximálnej odmene tri percentá za poskytnutie tejto služby, to bude pre nich určite celkom výnosné.

Bude zaujímavé sledovať počínanie štátnych inštitúcií. Teda tých, ktorých zamestnanci majú privilégium rekreačné poukážky využívať. Napriek tomu, že niektoré skupiny štátnych zamestnancov sú  vynechané, tie zvyšné stále generujú slušný počet záujemcov, ktorý bude určite pre každého poskytovateľa takejto služby veľmi zaujímavý.

Záver

My v SaS sme za to, aby sa podporoval turistický ruch, ale poďme to robiť správne. Máme na to viacero regulárnych možností. Napríklad znížme administratívne a byrokratické zaťaženie podnikateľov tak, aby čo najmenej svojho času trávili papierovačkami. Alebo umožnime ľahšie, aj sezónne, zamestnávanie. Najúčinnejším riešením je zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia, čoho výsledkom by bolo viac peňazí pre každého. Potom následne, prosím, nechajme každého občana, aby sám rozhodol, ako využije svoje vlastné peniaze.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kosík po prepustení: Stále chcem vypovedať

Bývalý siskár Kosík je zrazu na slobode.

KOMENTÁR PETRKA TKAČENKA

Babiš nám ponúkol pohľad do hlavy rozviedčika

V tomto svete sú ľudia kockami domina.


Už ste čítali?